1. Kapitola
Dobre tu je prvá kapitola! Takže čakám komentáre dolu. Ináč začnem písať sám od seba a už to vôbec nebude aktivita 
. Dobre dúfam že na budúci rok to tu bude . Dobre prajem príjemné čítanie 
.
Kapitola 1:
SILVESTER 2012
Amy sedela sama na balkóne svojho malého podkrovného bytu. Bol Silvester. Mobil jej neustále ohlasoval esemesky s prianiami. Vonku búchali rakety a všade sa ozývalo nadšenie ľudí. Ona bola jediná ktorá sa neradovala. Mala kopu práce. Bolo jej to ľúto. New York je nádherný večer na Silvestra. Odkazovač: ,,Amy? Tu John! Ja len že už si zavretá v tej krabici, ktorú nazývaš dom, dosť dlho. Nechceš ísť sem dole do baru u Krátkej Sue? PÍP!" daľší odkaz: ,,Amy! Tu je obrovská zábava práve sa začne odpočítavanie! Poď dole! PÍP!" tretí: ,,Dobre ako vidíme z tej krabice nevyjdeš ani za nič! Tak ti chcem zaželať iba šťastný Nový rok! PÍP!" ,,Aj tebe" povedala si pre seba. Strašné. Na minútku musím odtiaľ odísť! Veď je Silvester! Musí si to trocha užiť. Vypla svoj notebook a zobrela si kabát. Dneska sa nebude trápiť prácou. Na chodbe boli ožrani. Hlavne jej sused. ,,Pán Gorenom! Ste v poriadku?" ,,Jasné!" ten pach z úst len tak nezmizne. ,,Šťasné a veselé Vianoce!" ,,Je Silvester." ,,A to čo je?" odviedla ho k jeho dverám a nechala ho tam. Pani Goregnomá si to s ním už vybaví. Výťah smrdel od potu. Radšej schody. Bývala síce z 12 poschodí úplne na vrchu, vydržala zísť až dole. Vonku kričali ľudia a na balkónoch boli zástupy detí ktoré chcú vidieť ohňostroj. Zabočila aby vošla do podniku no bolo už zatvorené. Tak kde sú? Druhý podnik kam radi chodia je Itália mia dia! tam možno budú. Mýlila sa. Strašné! Radšej skočí domov. Tam aspoň bude zo svojou korytnačkou, Stelou. Cestou sa jej zlomil podpätok a ošpliachalo auto. Až doma zistila že kľúče nechala vnútri. Výborné! Odpočítavanie. 3!.....Bože!2!....... Prečo práve ja?!1!........ Nový rok! ozývalo sa. Toto je najhorší Silvester! Netušila že 16 000 km od nej sa deje niečo horšie a ďaľších 7 000 km niekto zistil to, prečo tento rok nebude šťastný a veselý.
Asi 16 000 kilometrov od New Yorku v Sydney profesor Ken Mascer sedel a popíjal si kávu. Tu už je rok 2012. Celý večer presedí tu v laboratóriu. ,,Dávaj na to pozor prosím! Musí to prestať bublať aby som to mohla odniesť šéfovi. Nedotýkaj sa toho! Jasné?!" ,,Jasné Susan! Nedotknem." Susan Newkoopová odišla z moestnosti. Ale jej parfém tu ostal. Lacný parfém. Fuj! ,,Čo to tu robí?" nohol sa s kávou dopredu. ,,AU!" horúca káva sa zmiešala s tou gebuzinou v kadičke. ,,Sakra! Newkoopová ma zabije!" gebuzina menila farbu. Najprv prestala bublať a šla do zelenej, potom červenej, a nakoniec čiernej.Celá kadička bola čierna. Nakoniec sa doslova roztopila. Nič po nej neostalo. Začalo to prechádzať na ostatné predmety. Čím viac predmetov tým väčšia bola tá tekutina alebo čo to bolo za vec. Začínalo to obklopovať celú miestnosť. ,,Mascer! Čo to znamená?!" ,,Pamätáš sa čo si povedala pred tým ako si odišla?" ,,Hej!" ,,Tak som to nedodržal." vyzerala že každú chvíľu vybuchne. ,,Von! Nestoj tu! Von!" kričal. Zatvorili pancierované dvere a volali pomoc. Vtedy si všimol kde sú. ,,Ehm... išli sme nesprávnim smerom. Sme v sklade kde je teplota pod nulou!" slúchadlo jej vypadlo z ruky. Na tvári mala strach. Každú polhodinu sa tu teplota klesne. Pozrel sa cez plexisklo von do laboratória. Všetko bolo čierne a topilo sa. Zrazu to vošlo sem na plexisklo. Začalo sa topiť. Hneď ako sa to roztopilo, hmota zmrzla. ,,Koľko tu je stupňov?" ,,Mínus 5?" ,,Takže pri takejto teplote čiastočne mrzne táto hmota. Odišiel do jednej z milióny miestností v sklade. Keď sa vrátil, v ruke držal niečo ako vysávač. ,,Mascer teraz nie je čas skúšať tvoje hlúpe výtvory!" nepočúval ju. Zapol stroj a namieril to na hmotu. Niečo si začal mumlať a prestavil niečo. ,,Toto to zmrazí." začala z neho vychádzať para. ,,Ha! Nefunguje to!" ,,Prepáčte že to hovorím no držte teraz hubu! Uvidíte prečo!" Para klesla na hmotu a úplne zmrzla. Celá. Vypol stroj a usmial sa. ,,No čo nefunguje? Toto to zmrazí na 3 hoďky. Zatiaľ zavolaj pomoc!" Newkoopová sa nehýbala. S otvorenými ústamy civela na ten stroj. ,,Haló, Susan! Zem volá Susan! Zem volá Susan! Zavolajte nám pomoc ak nechcete zomrieť TU v tejto zime so mnou." pri poslednom slove sa znovu usmial. Vtedy sa vrhla k telefónu a začala obvolávať každého.
A posledný v tomto týme sedel obklopení knihami pri počítači v Ríme. George Ronald prezeral snímky od NASA. Vo vesmíre planéty vybočovali z dráhy, vrážali do seba, slnko pohltilo svoje planéty, galaxie do seba tak isto vrážajú. Nemožné! Pluto vybočuje z dráhy. Začína sa to diať aj u nás. Prezerá fot za fotkou. Slnko sa správa čudne. Príliž veľa slnečných erupcií. Nie je to možné! Prechádzal veci a píslal si na papier. ,,George nechceš čaj?" ,,Ďakujem Berta môže byť!" Čo to je? Pozeral sa na Slnko na obrázku. ,,Bože!!!!" prezeral si iné obrázky. Je to možné? ,,Berta! Nájdi dajako číslo na Gertrud!" ,,Tú v OSN? Prečo?" ,,Zachvíľu bude koniec sveta!" ,,Čože?!" vypadol jej čaj z rúk. všetko čo jej on povedal bola pravda. ,,Berta! Volaj! Máme ešte šancu! Síce malú ale máme ju!" začala volať. Stále sa prechádzal po izbe. Zapisoval si do notesu veci, prezeral obrázky a vypočítaval všeličo v nádeji že sa mýli. Ale nie! Koniec! Toto je najhorší objav ktorý spravil. ,,George? Na linke je Gertrud a je šokovaná." kto by nebol? Zobral telefón. ,,Gertrud?.......Washington? Prečo....... Aha...... Aha...... jasné..... dobre rozumiem a kedy?....... teraz? Okamžite? Do hodiny?.... Dobre budem tam" zniesla to dosť dobre. ,,Berta. Nájdi mi kufor a zavolaj farára." ,,Prečo farára?" ,,Pretože ho musíš zdržať! Ten malý zasran dokáže dosť doničiť veci! Pamätáš na moje minuloročné predstavenie v Londýne? On to znničil! Je schopný hodiť sa pod lietadlo!" ,,Dobre. Zdržím ho! Ale dávaj si na seba pozor." ,,Budem." bežala hneď volať. Je síce večer ale on býva pri letisku kam on ide. Radšej si zbalil iba pár vecí (vrátane kefky na zuby bez ktorej nikam do cudziny nejde) a vyrazil s autom na letisko. Keď tam dorazil bolo tam už lietadlo s Gertrud. ,,Dúfam že sa mýlite profesor. Aj keď..." ,,Výnimočne nenamietam a dúfam tiež." pochmúrne povedal. Keď vchádzal na schodíkoch do lietadla videl ako ich farár beží sem. Berta ho držala celou silou. Jediné na čo sa zmohol bolo cez ten smiech,,Pán Gooles! Nezabudnite že to proti čomu protestujete vám teraz zachráni život! Ak mi neveríte a neoddáte sa vede choďte do kostola a modlite sa!" farár vyzeral urazený a znechutený. Keď mu Berta šepla že čo sa stane, padol na kolená a začal kričať. Tam hore ťa počuť nebudú, pomyslel si George. Lietadlo nečujne odletelo z mesta kam vedie každá cesta. Rím bol nádherný. Škoda že po tejto nádhere nič neostane. Škoda. Toľká škoda.
Austrália, Sydney, v predu vidno operu
New York, myslím že most do Brooklyn-u (zdroj 4ever.sk)
Taliansko, Vatikán, v pozadí vidno baziliku SV. Petra.
